Nájdeme ich v listnatých hájoch a na okraji lesov. Názov lipa je vyvodený z gréckeho slova Philyra, čo znamená nymfa, teda mytologická bytosť. Tú vraj bohovia premenili na strom lipy, keď ich prosila, aby ju neposlali k bežným smrteľníkom. Pre Slovanov sa dokonca stala ich symbolom. Naši predkovia prinášali obete pohanským božstvám. Samotná lipa bola zasvätená uctievanej bohyni Lade. Lada sa stala symbolom jari, lásky, manželstva, sejby a orby. Lipovému drevu sa v minulosti pripisovala magická moc v boji proti magickým bytostiam, démonom a upírom. Hovorilo sa, že domu, pri ktorom rastie lipa sa vyhnú blesky. Lipovými halúzkami sa očisťovala celá domácnosť a okolie príbytkov. Lipa taktiež v dome zabezpečovala pokoja často sa z lipy vyrábali ochranné amulety. Povedzme si na rovinu, košaté koruny týchto nádherných stromov sú očarujúce, nečudo teda, že im boli prisudzované magické účinky.
Najstaršia lipa na našom území má niečo cez 700 rokov. Rastie v parku v Bojniciach, a je pomenovaná po známom kráľovi Matejovi. Je štátom aj pamiatkovo chránená. Podľa legendy ju zasadil v roku 1301 Matúš Čák Trenčiansky a neskôr sa do nej platonicky zamiloval spomínaný Matej Korvín, ktorý s obľubou sedával pod jej korunou. Čo sa týka bližšej histórie, po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa zrodil nový štát na mape, ale súčasne zanikala aj monarchia Rakúsko Uhorska, ktorej sme boli súčasťou. Došlo teda k oslobodeniu národov. Politici pri tejto príležitosti navštevovali všetky kraje novej vlasti a na počesť slobody v mestách sadili pamätné „lipy slobody“. Ďalšia revolúcia, tentokrát protikomunistická, prišla v roku 1993 a vyniesla na výslnie predstaviteľa pokusu o reformovanie Alexandra Dubčeka. V roku 1990 zasadil malú lipku s vlastným menom na námestí pred gymnáziom v Skalici. O rôznych historických udalostiach spojených s lipami by sme mohli písať dlho, preto sa poďme venovať aj iným prednostiam tohto stromu.
Lipy môžu dorastať aj do výšky 40 metrov, preto sa radia k mohutným stromom. Ich listy majú zaujímavý srdcovitý tvar a kvety nápaditú, príjemnú vôňu. Kvety lipy sú veľkým lákadlom pre včielky, predovšetkým v čase kvitnutia, na základe čoho potom produkujú výborný lipový med. Sušené kvety lipy sú v našich končinách dobre známe. Uvoľňujú dýchacie cesty, zmierňujú opuchy a zápaly, znižujú krvný tlak. Varí sa z nich čaj, ktorý je možné ešte ochutiť lipovým medom. Lipové drevo zbožňujú rezbári kvôli jeho belavej farbe. Ide o pevné drevo, ktoré je zároveň mäkké a tvárne, preto sa s ním skvelo pracuje. Drevené sošky, modely autíčok a lietadiel, či vyrezávanie drobných detailov sú koníčkom každého, kto miluje prácu s drevom.
Z lipového dreva šikovné ruky vyrobia tiež hračky, hudobné nástroje, ale aj košíky určené na potraviny, tanieriky, lopáre a ozdobné misy. Na rozdiel od iných druhov drevín, lipové drevo sa veľmi neuplatňuje v stolárskom a nábytkárskom priemysle, kvôli jeho kratšej životnosti. Obľubujú ho aj drevné červotoče, čo tiež neprispieva k jeho dlhovekosti. Z lipového dreva sa pripravuje práškové uhlie, ktoré má podobné účinky ako živočíšne uhlie. Hovorí sa, že ak sa lipový strom objaví vo vašich snoch, prinesie to do vášho života veľké šťastie a splnené túžby. Niet pochýb o tom, že ide o naozaj pozitívnu drevinu.
)%20(1).png)
